Choď na obsah Choď na menu
 


Správca farnosti Žirany

 

     Dňa 1. októbra 1954 sa J. Žatko stáva správcom farnosti v Žiranoch. Táto farnosť bola uprázdnená smrťou dekana – farára vdp. Jána Porubského, ktorý zomrel v júli 1954. Slovo má Žatkov synovec Anton Minár: „Asi 6 rokov pôsobil ako farár v Žiranoch. Ovládal hovorovo sedem jazykov. V tejto obci bola veľmi vítaná maďarčina, ktorou tiež hovoril. Ľudia z celého nitrianskeho okolia ho mali veľmi radi, o čom svedčili aj návštevy. Často mu doniesli ochutnať aj vínko zo svojej úrody. Rád si vypil chladené, ako strik s minerálkou, v malom množstve. Cez 40 dňový pôst sa alkoholu ani nedotkol.“ Vdp. Jozef Brath dodáva, že ľudia za ním často chodili a preto ho musela štátna moc zo Žirian odstrániť. V Žiranoch bol jeho verným spolupracovníkom organista a učiteľ Šimek, ktorý viedol aj kostolný spev. Hoci bol na neho robený veľký nátlak, radšej sa vzdal učiteľstva a zostal organistom. „Keby sme mali takých kňazov, bolo by dobre. Nemal žiadne záľuby mimo pastorácie. Poznal som ho v Nitre, keď bol špirituálom a potom na tých miestach v Močenku, v Žiranoch. Tam som ho pár ráz videl, že všetkými možnými spôsobmi pastoroval – obrázky kreslil s heslami, o čom kázal, aby sa ľudia medzi sebou nehnevali, nevadili, manželstvá aby boli usporiadané, sväté. Vydal katechizmus v obrazoch – kresby, ktoré som používal rád.“

     Druhý Žatkov synovec Ing. Ján Žatko píše: „Horlivá činnosť usilovného kňaza nebola po vôli komunistickým funkcionárom, preto mu odobrali štátny súhlas. Zo Žirian musel odísť a hrozilo mu ešte, že ho postavia pred súd.

     Bolo to asi r. 1958, keď som cestoval rýchlikom s dp. (Pavlom) Beňuškom, správcom farnosti v Bošanoch. Počas rozhovoru mi povedal: „Pán Žatko je muž svätého života!“

Obrázok J. Žatko v Žiranoch, 1957